Čo povieš svojej mame, okupant?

, , 1 comment
Keby som sa takto zobudila pred 44 rokmi, rozhodne by som nemala fajn deň. Zvláštne je, že prvýkrát som sa o 21. auguste a okupácii Českolovenska nedozvedela v škole, ale v muzikáli Rebelove (neviem, prečo v poslednej spomínam muzikály. Asi inklinujem k muzikálom so sociálno-politickou tématikou. A ešte ma zaujalo hodnotenie na ČSFD. 68%! Rok 1968! To je znamenie!). A nesmiem zabudnúť aj Pelíšky...ale hlavnou myšlienkou tohto príspevku nie je robiť si srandu. Práve naopak. Chcem ho venovať všetkým tým, ktorí sa nebáli a vyšli do ulíc. Všetkým tým, ktorým okupanti zabili rodinu, kamarátov a známych. Sama si to neviem predstaviť, že by mi zrazu stál pred domom tank. Vy hej?

Píšem aj preto, lebo v nedeľu sa mi stala zvláštna vec spojená s dnešným výročím. Spoznala som jednu pani a zakecali sme sa o rusoch. Ako neznášam, keď na mňa hovoria po rusky, lebo si myslia, že im budem ako Slovenka rozumieť. Táto žena mi zrazu začala hovoriť isté veci bez toho, aby sme sa poznali. Poznali sme sa asi 5 minút a úprimne, zaskočilo ma to! Na budove Slovenskej pošty č.1 visí pamätná tabuľa. Táto tabuľa nesie meno chlapca, ktorý tam tragicky zahynul práve pred 44 rokmi. Poznám tú tabuľu, doteraz som okolo nej prechádzala tak, ako okolo ďalších pamätných tabúľ. Keď tadiaľ pôjdem nabudúce, možno sa pri nej zastavim a porozmýšľam nad hlúposťou tohto sveta. Mal 16 rokov a utekal po ulici do trafiky, odkiaľ sa už nevrátil.  Povedala mi to žena so slzami v očiach. Bola jeho spolužiačka.





1 comment:

  1. Sleduju tě ! ;) JSI FAJN ! :)

    gabulka-lovelygirl.blogspot.cz

    ReplyDelete